Pre krajanov vo Švédsku.
Mar 2, 2010
Autor/ Skrivet av: IS/dd
Pre krajanov vo Švédsku.
Ako som povedala - v každom kole v našom rozhlasovom vysielaní súťažime o veľmi hodnotné knižné publikácie o Slovensku, ako aj vecné ceny.
A čo je podstatné -všetci zúčastenní sa dostávajú do hlavného žrebovania o tyždenný pobyt pre dve osoby na Slovensku v luxusnom zariadení vo Vysokých Tatrách. Oplatí sa to. Minuloročný víťaz si to naozaj pochvaľoval........
Môžete mi správne odpovede preposlať na rozhlasovú adresu tak do stredy večera, maximálne vo štvrtok dopoludnia? Popoludní žrebujeme víťaza!!!!!
Inge
Súťaž 5. kolo
Naším cieľom v 5.-tom kole súťaže je mesto Kremnica a jeho historická mincovňa.
Reformy panovníkov neprijímal ľud vždy s nadšením. Jednej z nich však stredoslovenské mesto Kremnica vďačí za svoj rozvoj. V roku 1323 uskutočnil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou peňažnú reformu a o päť rokov neskôr povýšil Kremnicu z osady na slobodné kráľovské mesto. Zároveň jej udelil privilégium na prevádzkovanie mincovne. V meste s bohatými zásobami zlata a striebra sa začali raziť mince podľa vzoru peňazí z Florencie. Spočiatku sa im hovorilo florény. Keďže sa však latinský nápis na obdobnej zlatej minci z Benátok končil slovami „ista ducatus“, ľudia premenovali florény na dukáty. Vyznačovali sa vysokou a stálou rýdzosťou zlata, vďaka čomu sa v stredoveku považovali za najtvrdšiu menu v strednej Európe. Dukáty odštartovali už takmer sedemstoročnú tradíciu razenia mincí v kremnickej mincovni, ktorá je najstarším nepretržite vyrábajúcim podnikom na svete. Podľa vedúceho marketingu Jaroslava Setnického prosperovala firma najmä v časoch Rakúska-Uhorska, za vlády Márie Terézie. Z hľadiska používanej techniky patrila k špičke už začiatkom osemnásteho storočia. Ako prvá v strednej Európe začala raziť mince pomocou vretenového raziaceho stroja – balanciéra. Podľa jej vzoru zaviedli túto techniku aj mincovne vo Viedni a v Prahe.
V Kremnici boli vyrobené kovové peniaze už pre takmer šesťdesiat štátov, napríklad pre Azerbajdžan, Bangladéš, Arménsko, Kapverdské ostrovy, Katar, Sudán či Tunis. Vystavené sú v expozícii Mincovne, ktorá sa nachádza v zrekonštruovanej historickej budove z roku 1430 a je prístupná verejnosti. Slovenské koruny vystriedalo pred rokom euro. Výroba euromincí bola zaťažkávacou skúškou, pretože od augusta do decembra 2008 sa muselo vyraziť 500 miliónov kusov mincí. V súčasnosti sa v Mincovni plnia najmä zákazky pre krajiny Južnej Ameriky.
Výrobná kapacita mincovne je miliarda kusov mincí ročne. V Kremnici sa razia aj pamätné dvojeurové mince. V minulom roku sa dostali do obehu motívy pri príležitosti 10. výročia vzniku Hospodárskej a menovej únie a 20. výročia Nežnej revolúcie, emitované Európskou centrálnou bankou. Zberateľské mince v hodnote desať, dvadsať, prípadne sto eur sa razia pod taktovkou Národnej banky Slovenska. V tomto roku by mala vyjsť napríklad pamätná desaťeurová minca s motívom slovenských drevených kostolíkov, ktoré boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. V Kremnici sa vyrábajú aj plakety, odznaky, známky, vyznamenania a medaily. Medzi nimi boli aj mnohé pozoruhodné kusy. „Keď Slovensko navštívila anglická kráľovná Alžbeta II., pán premiér jej podaroval striebornú medailu s portrétom jej predchodkyne – kráľovnej Viktórie, ktorá bola vyrazená u nás. Pre zákazníka v Jeruzaleme sme vyrobili exkluzívnu sadu 14 zastavení Krížovej cesty, vyrazenú v striebre a zlate. V kremnickej mincovni bola vyrazená aj prvá medaila pri príležitosti stretnutia Jásira Arafata s Jánom Pavlom II. Dostali ju obidvaja aktéri toho stretnutia“, dodáva Jaroslav Setnický.
Kremnická mincovňa je jedným z približne osemdesiatich podnikov svojho druhu na svete. Pracuje v nej okolo 230 zamestnancov.
Súťažná otázka 5. kola:
Ako dlho sa razia mince v kremnickej mincovni?
Odpovedať môžete aj prostredníctvom elektronickej pošty – rsi_slovak@slovakradio.sk
ale najlepšie na moju emeilovu rozhlasovu adresu slaninkova.i@slovakradio.sk
--
Ingrid Slaninková
riaditeľka Sekretariátu Svetového združenia Slovákov v zahraničí
Námestie SNP 12,812 34 Bratislava
mobil: +421 918 792 400
email: sekretariat@szsz.sk
|